Zúčastniť sa festivalu DOTYKY A SPOJENIA a SCÉNICKEJ ŽATVY vrcholnej divadelnej prehliadky, musí byť pre divadelný súbor najväčším úspechom. Ale to by neboli Elenky z Mudroňky, ktoré ďalej zbierajú ocenenia s inscenáciou PROTI PRÚDU.
Na CELOŠTÁTNEJ POSTUPOVEJ SÚŤAŽI A PREHLIADKE NEPROFESIONÁLNEHO DIVADLA MLADÝCH FEDIM v Tisovci (4.-5. júna 2022) sa umiestnili v zlatom pásme s nomináciou na Scénickú žatvu a zároveň získali diplom za pôsobivý inscenačný tvar.
V inscenácii približujúcej život Eleny Maróthy – Šoltésovej účinkujú žiaci našej ZUŠ: Daniela Dudová, Vanessa Frková, Eva Oľhová, Dorota Palenčíková, Peter Grendár, bývalá žiačka (dnes študentka VŠMU) Tereza Ťaptíková.
Postavu spomínajúcej Eleny Maróthy – Šoltésovej stvárnila Lucia Jašková, dramatizácia a dramaturgia Zuzana Palenčíková, réžia Pavlína Musilová, hudba Martin Geišberg. Inscenácia vznikla v spolupráci TKS a ZUŠ P. Mudroňa pri príležitosti 150. výročia vzniku prvého celonárodného ženského spolku Živena, pod záštitou jej predsedníčky Magdy Vášáryovej.
Najväčším úspechom, ktorý však títo mladí herci dosiahli je, že sa z nich stali úžasné bytosti, skupina ľudí zapálených pre divadlo. Sme na vás hrdí.
Slovo poroty:
Elena M. Šoltésová – Pavlína Musilová – DS Elenky z Mudroňky – Martin Didaktické divadlo, ktoré sa ponára do slovenskej minulosti, býva zriedkakedy považované za atraktívne. Ak sa hlavnou postavou stane národný dejateľ, či v tomto prípade dejateľka, automaticky očakávame pietnu, priam posvätnú nudu. Súbor Elenky z Mudroňky s inscenáciou Proti prúdu toto očakávané pravidlo o nude vyvracia. S osudom Eleny Maróthy Šoltésovej diváka zoznamuje s hravosťou príznačnou pre detskú hru, láskavým nadhľadom a neobyčajne ctilivo. V postavách Eleny sa striedajú všetky herečky súboru, zatiaľ čo mužské postavy vstupujúce do príbehu stelesňuje jediný zástupca opačného pohlavia. Mladí protagonisti sa pridelených úloh zhosťujú s vervou a ochotou nielen hrať, ale aj hrať sa. V inscenácii Proti prúdu hosťuje herečka martinského divadla Lucia Jašková. Vzácna je zvláštna súhra medzi mladými hercami a skúsenou herečkou, ktorá na javisko prináša akýsi element pokoja a usporiadanosti. Jašková sa svojej úlohy zhosťuje s pokorou a prispôsobuje sa projektu tak, aby na javisku nevytŕčala. Osadenstvo súboru ju na oplátku prijíma medzi seba s absolútnou prirodzenosťou. Aj to je jeden z dôvodov, prečo inscenácia tak dobre funguje. Práve spomínaná hravosť je zároveň režijným kľúčom pre prerozprávanie životných osudov autorky knihy Moje deti. Javisko lemujú nízke kôpky kníh, ktoré nám pripomínajú, že budeme sledovať príbeh intelektuálky. Uprostred stojí veľká drevená posteľ, ktorej rám neukrýva matrac, ale ako sa neskôr ukáže, tvorí pieskovisko – ktoré akcentuje detskú hru. Piesok nám pripomína pominuteľnosť ľudského osudu, reprezentuje požiar, ktorý zachváti šoltésovský dom, je priestorom pre prekáranie sa detí a mnohé iné. Náladu dotvára jemná hudobná linka Martina Geišberga, ktorej úloha je umocnená v dramatických momentoch deja. V inscenácií Proti prúdu sa dramatické – priam tragické, plynulo strieda s úsmevným. Aj v tom spočíva sila inscenácie – v schopnosti postihnúť prirodzenú ambivalentnosť života. Hoci z dejín literatúry vieme, ako sa Šoltésovej príbeh končí, predsa nás však jeho javisková podoba dokáže opätovne dojímať. Veľmi.
Zuzana Galková